|
|
Erby rodov Tettinger, Tettingen, Dettingen.
Matches 1 to 10 of 10 » Thumbnails Only » Slide Show
| |
Thumb |
Description |
Linked to |
| 1 |
 | Erb rodu Dettingen
rodový erb pochádza z kolecie, ktorá obsahuje autentické nemecké rodové erby zo 17. storočia. Hoci sa v publikácii spomína rod Dettingen, autori upozorňujú, že písmená D a T, respektíve P a B bývajú často zamieňané. Erb sa napriek označeniu viaže na rod von Tettingen, ktorý pochádza zo Švábska - z mesta Dettingen.
Práve z tejto oblasti mala vrámci kolonizácie prísť veľká skupina Nemcov do maďarskej obce Bikity (Bácsbokod), odkiaľ prišla rodina Tettingerovcov na Slovensko. |
|
| 2 |
 | Erb rodu Tettingen a von Thettingen
|
|
| 3 |
 | Erb rodu Tettinger
Zaujímavý rodový erb je súčasťou kolekcie, ktorá obsahuje autentické nemecké rodové erby zo 17. storočia. Pri erbe je poznámka "Ennobled - BeAdelte", čo by mohlo znamenať, že daný rod bol do šľachtického stavu povýšný. Erb sa viaže na rod von Tettingen, ktorý pochádza z mesta Dettingen. Najznámejším predstaviteľom rodu bol križiak Werner von Tettingen. Práve z tejto oblasti mala vrámci kolonizácie prísť veľká skupina Nemcov do maďarskej obce Bikity (Bácsbokod), odkiaľ prišla rodina Tettingerovcov na Slovensko. |
|
| 4 |
 | Erb rodu Thettingen
Rod Thettingen sa tiež viaže na oblasť Švábska, ktorá pôvodne pokrývala časť Švajčiarska, Alsaska, južného Bádenska-Württemberska a časť Bavorska až k Lech. Práve zo Švábska mala vrámci kolonizácie prísť veľká skupina Nemcov do maďarskej obce Bikity (Bácsbokod), odkiaľ prišla rodina Tettingerovcov na Slovensko. |
|
| 5 |
 | Dettingen (Horb am Neckar)
Dettingen bývalé mesto, dnes len okrsok mesta Horb am Neckar v spolkovej krajine Bádensko-Württembersko s približne 1600 obyvateľmi, asi 40 kilometrov juhozápadne od Stuttgartu v doline Neckar. Dettingenu v minulosti vládla miestna šľachta – páni von Dettingen. Najstarším známym predkom roku je Rudolfus de Tetingen, ktorého spomínajú kroniky v roku 1139. Rod vymrel v roku 1617, keď vo Freiburgu zomrel Reinhard von Dettingen. Bol pochovaný v Lichtenfels-Krozingen kaplnke Dómu vo Freiburgu.
|
|
| 6 |
 | Dettingen-Wallhausen
Dettingen-Wallhausen je dvojobec v okresne Konstanz, pričom Konstanz nie je žiadne iné mesto, ako stará známa Kostnica, kde upálili Jana Husa. Dettingen sa nachádza približne päť kilometrov severozápadne od hranice mesta Kostnica. Obec sa pod názvom Tettingen prvýkrát objavuje v dokumente z roku 730 v súvislosti s christianizáciou oblasti. Významnú úlohu v histórii mesta zohral Kláštor zv. Augia na ostrove Reichenau na Bodamskom jazere. V roku 724 ho založil misijný biskup Pirmin (zrejme írskeho pôvodu). Kláštor sa stal významným ríšskym opátstvom a kultúrnym centrom južného Nemecka.
V polovici deviateho storočia sa miestne opátstvo dostáva pod ochranu franských panovníkov a stáva sa zakladateľom kláštornej školy učencov.
V 12. a 13. storočí vládol rod pánov z Tettingenu nad dedinou ako ministeriáli (provinciálny minister – najvyšší predstavený rádu) benediktínskeho kláštora Reichenau. Z vtedajšieho vežovitého hradu na kopci však zostali len zvyšky múrov na dnešnom hradnom nádvorí. V 14. storočí kúpil územie Tettingenu komenda Mainau Nemeckého rádu. V sedliackej vojne v roku 1525 bol susedný Wallhausen vzbúrenými sedliakmi takpovediac zrovnaný so zemou a vyplienený.
V 30-ročnej vojne kraj trpel od cisárskych, ale aj od švédskych vojenských oddielov. Tri štvrtiny obyvateľov pozabíjali, alebo vyhnali.
Miestny kostol v Tettingene postavili v roku 1303 a odvtedy ho viackrát prestavali a rozšírili. Dnes je kláštor súčasťou svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
Z mesta Dettingen pochádza aj starý šľachtický rod von Tettingen. Jeho najznámejším predstaviteľom je Werner von Tettingen v niektorých zdrojoch uvádzaný aj ako Tettinger. |
|
| 7 |
 | Döttingen
Döttingen AG je obec v švajčiarskom kantóne Aargau. Archeologické nálezy poskytujú dôkazy o osídlení tejto oblasti už v období neolitu. V období Rímskej ríše tu boli dve opevnenia. Obe však padli okolo roku 260 počas drancovania Alamanov. Alamani boli jedným zo západogermánských kmeňov so sídlom na hornom toku rieky Mohan na území dnešného Nemecka. Pôvod tohto kmeňa a jeho vzťahy s ostatnými germánskymi kmeňmi je nejasný. Pod dobu existencie rímskej ríše boli veľmi agresívni a snažili sa napádať provinciu Horná Germánia. Názvy Nemecka a nemeckého jazyka vo francúzštine (Allemagne, allemand), portugalčine (Alemanha, alemão) a v španielčine (Alemania, alemán) sú odvodené práve od tohto germánskeho kmeňa.
O Alamanoch sa prvýkrát zmieňuje historik Cassius Dio, keď opisoval vojenskú kampaň cisára Caracallu v roku 213. Opisuje kmeň Alamanov ako obete vierolomného cisára. Požiadali ho o pomoc, ale namiesto toho ich domov kolonizoval rímskym obyvateľstvom, zmenil miestne názvy a popravil alamanských bojovníkov pod zámienkou, že sa mu snažili odporovať. Keď ochorel, Alamani vyhlásili, že sa tak stalo preto, že na neho zniesli kúzlo. Alamani sa opakovane zapájali do konfliktov s rímskym impériom. Roku 268 podnikli veľkú inváziu do Galie.
Prvá písomná zmienka o meste Döttingen (Totingen) pochádza z roku 1239. Na začiatku 13. storočia sa tu usadil rod Švábskych ryrierov rodu von Tettingen, pričom ich sídlo dostalo pomenovanie podľa mena rodu. Aj samotné označenie mesta pochádza zo staronemeckého slova Tettingun „bei den Leuten des Tetto“ (ľudia od Tetta?).V marci 1798 Francúzi napadli Švajčiarsko a vyhlásili tu Helvétsku republiku. Obec Döttingen sa stala súčasťou kantónu Baden. Počas Napoleónskych vojen sa tu na istý čas “usadil” front. Bojovou líniou bola riečka Surb. Okolie delami ostreľovala rakúska armáda.
Od roku 1803 patrí Döttingen do kantónu Aargau. V polovici 19. storočia mestu pomohol rozvoj železnice, z čoho ťažili najmä miestni poľnohospodári a vinári. Napriek tomu bola celá oblasť relatívne chudobná, čo viedlo k veľkej miere vysťahovalectva. V 19. storočí preto počet obyvateľov stagnoval, mnohí hľadali riešenie v emigrácii. Prudší nárast počtu obyvateľov zaznamenal Döttingen v polovici 20. storočia – o 40 percent. Odvtedy však populačný vývoj stagnuje.
Od roku 1950, sa koná každoročne v Döttingene najväčšie švajčiarske vinobranie. Zvyk vinobrania siaha až do roku 1799, keď Francúzi rieke Aare zabránili Rakúšanom prejsť cez rieku.
Obec postupom času jemne menila či upravovala svoj názov. V archívoch tak nie je problém stretnúť sa s označením Totinge, Totingen, Thettingen (1243), Tettingen, Tetingen, Töttingen (1472), Dodtingen, Gros Dettingen, Gros Döttingen, Gros Dettingen, Gr. Döttingen, Döttingen.
Mimochodom, mesto Döttingen má identický erb ako Dettingen-Wallhausen. Aj jemu totiž v minulosti vládol rod von Tettingen, ktorej najvýznamnejším predstaviteľom bol križiak Werner von Tettingen.
Die Blasonierung des Gemeindewappens lautet: «Geteilt und zweimal gespalten von Gelb und Schwarz.» Das Döttinger Gemeindewappen war ursprünglich das Wappen der Herren von Tettingen, die aus dem Bodenseeraum, bei Dettingen stammten und im Mittelalter Güter im unteren Aaretal besassen. Die genaue Bedeutung ist nicht überliefert. 1930 erfolgte die Einführung.
Bevölkerung[Bearbeiten]
Bevölkerungsentwicklung
Bevölkerungsentwicklung:
Jahr 1799 1850 1900 1930 1950 1960 1970 1980 1990 2000 2010
Einwohner 825 1098 974 1271 1738 2356 3380 3264 3298 3241 3749
|
|
| 8 |
 | Tettingen-Butzdorf
Na pravom brehu rieky Moselle, na hraniciach Nemecka s Luxemburskom a Francúzskom, cca. 25 km juhovýchodne od Luxemburgu leží mestečko Tettingen-Butzdorf. Čo by kameňom dohodil je mesto Perl, ktoré je mostom cez rieku spojené so slávnym Schengenom.
Ako už z názvu vyplvýva, Tettingen-Butzdorf vznikol spojením dvoch dedín. Samotný Tettingen sa aj napriek svojej drobnosti pýši dlhými dejinami. Aj keď v oblasti sú pamiatky na keltské časy, Tettingen je bohatý najmä na pozostatky rímskych stavieb. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z rokov 1307 až 1354, kedy sa spomína kostol, ktorý v Tettingene stál. V roku 1363 sa v označeniach cirkevných majetkov Taxa Generalis spomína názov Tuttingen, v roku 1484 Tottingen a v roku 1570 Tettingen.
Meno Tettingen pochádza z fransko-merovejského spôsobu označovania osád, ktoré sa končili príponou -ingen. Predpokladá sa, že toto meno vzniklo okolo roku 600 od Frankov zo Severného Nemecka a znamená „na dvore Tetta”. Krstné meno Tatto/Tetto je zrejme príbuzné s nemeckým menom Dietrich.
Z Tettingenu na dnešnej hranici s Nemeckom a Luxemburskom sa kvôli preľudneniu oblasti vysťahovalo takmer 200 ľudí, väčšina z nich medzi rokmi 1820 až 1870 do USA, jedna rodina do Afriky. Jedna rodina Buhrovcov dostala v Amerike meno Teting. Šľachtické rodiny z Tettingenu ušli kvôli francúzskej revolúcii pred rokom 1789 do Banátu. Ich priezviská boli d’Autricourt, de Noyer a de Brendel. Sú to pofrancúzštené nemecké mená Altenhofen, Nussbaum a Hildebrand. Po svetovej vojne jeden utečenec oznámil, že meno de Noyer sa v Banáte veľmi rozšírilo. Títo obyvatelia Banátu hovorili nemčinou, ktorá bola zmiešaná s francúzštinou.Okrem nich bola v Banáte silná komunita Čechov a Nemcov, ktorí prišli z česko-nemeckého pohraničia v polovici 19. storočia. Títo sú označovaní počeštělým rumunským výrazom Pémovia. Českí Nemci založili v Banáte dediny Wolfswiese, Weidenthal, Weidenheim a Lindenfeld.
Samotný Banát má za sebou pomerne hektickú minulosť. V roku 1779 bol Banát pripojený k Uhorsku. Po revolúcii v roku 1848 sa dostal pod priamu vládu rakúskej koruny ako Srbská Vojvodina a Temešský Banát (nem. Woiwodschaft Serbien und Tamisch Banat), ale v roku 1860 bol znovu pripojený k Uhorsku a bol jeho súčasťou až do 31. októbra 1918. Kratučko po I. svetovej vojne dokonca fungoval aj ako samostatný štát s cieľom udržať integritu nemeckej a maďarskej menšiny. Mesiac po vyhlásení republiky jej existenciu ukončila armáda Srbska. Následne sa Banát rozpadol medzi Rumunsko a Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov.
Ale vráťme sa k samotnému Tettingenu. Z novších dejín sa obec zapísala do priebehu II. Svetovej vojny. Dodnes za neománskym kostolom Svätého Remigiusa môžete vidieť “dračie zuby” – súčasť protitankovej bariéry bývalej Nemeckej Siegfried Switch Line. |
|
| 9 |
 | Tuttlingen
Tuttlingen je mesto vo Švábsku v nemeckej spolkovej krajine Bádensko-Württembersko. Tuttlingen je zároveň hlavným mestom okresu s rovnakým názvom. Tuttlingen leží na Dunaji, východne od Čierneho lesa. Mestom prechádza Dunajská cyklocesta.
Mesto je postavené okolo hory Honberg, kde sa nachádzajú zrúcaniny stredovekej pevnosti. V roku 1803, požiar zničil väčšinu mesta a len malá časť pôvodného mesta zostala zachovaná. Mesto a jeho okolie vychválil nemecký básnik Goethe.
Dnes je Tuttlingen významným miestom biznisu a priemyslu. V meste sídli viac ako 200 firiem zameraných na chirurgické nástroje, vrátane Karl Storz GmbH, Aesculap, Hettich Centrifuges, KLS Martin a Instrumed International Inc. Približne polovica všetkých chirurgických prístrojov na svete sa vyrába v Tuttlingene.
|
|
| 10 |
 | Tuttlingen (okres)
Tuttlingen (po nemecky: Landkreis Tuttlingen) je krajinský okres na juhu spolkovej krajiny Bádensko-Württembersko v Nemecku. Krajinu okresu Tuttlingen tvorí pohorie Švábska Jura (Schwäbische Alb). Okresom preteká rieka Dunaj. Najvyšším bodom je vrch Lemberg (1015 m). Okres má dĺžku 31 km (z východu na západ) a 38 km (zo severu na juh). Správnym sídlom okresu je mesto Tuttlingen. |
|
|
|
