» Show All «Prev «1 ... 660 661 662 663 664 665 666 667 668 ... 1074» Next» » Slide Show
Loading...
Döttingen
Döttingen AG je obec v švajčiarskom kantóne Aargau. Archeologické nálezy poskytujú dôkazy o osídlení tejto oblasti už v období neolitu. V období Rímskej ríše tu boli dve opevnenia. Obe však padli okolo roku 260 počas drancovania Alamanov. Alamani boli jedným zo západogermánských kmeňov so sídlom na hornom toku rieky Mohan na území dnešného Nemecka. Pôvod tohto kmeňa a jeho vzťahy s ostatnými germánskymi kmeňmi je nejasný. Pod dobu existencie rímskej ríše boli veľmi agresívni a snažili sa napádať provinciu Horná Germánia. Názvy Nemecka a nemeckého jazyka vo francúzštine (Allemagne, allemand), portugalčine (Alemanha, alemão) a v španielčine (Alemania, alemán) sú odvodené práve od tohto germánskeho kmeňa.
O Alamanoch sa prvýkrát zmieňuje historik Cassius Dio, keď opisoval vojenskú kampaň cisára Caracallu v roku 213. Opisuje kmeň Alamanov ako obete vierolomného cisára. Požiadali ho o pomoc, ale namiesto toho ich domov kolonizoval rímskym obyvateľstvom, zmenil miestne názvy a popravil alamanských bojovníkov pod zámienkou, že sa mu snažili odporovať. Keď ochorel, Alamani vyhlásili, že sa tak stalo preto, že na neho zniesli kúzlo. Alamani sa opakovane zapájali do konfliktov s rímskym impériom. Roku 268 podnikli veľkú inváziu do Galie.
Prvá písomná zmienka o meste Döttingen (Totingen) pochádza z roku 1239. Na začiatku 13. storočia sa tu usadil rod Švábskych ryrierov rodu von Tettingen, pričom ich sídlo dostalo pomenovanie podľa mena rodu. Aj samotné označenie mesta pochádza zo staronemeckého slova Tettingun „bei den Leuten des Tetto“ (ľudia od Tetta?).V marci 1798 Francúzi napadli Švajčiarsko a vyhlásili tu Helvétsku republiku. Obec Döttingen sa stala súčasťou kantónu Baden. Počas Napoleónskych vojen sa tu na istý čas “usadil” front. Bojovou líniou bola riečka Surb. Okolie delami ostreľovala rakúska armáda.
Od roku 1803 patrí Döttingen do kantónu Aargau. V polovici 19. storočia mestu pomohol rozvoj železnice, z čoho ťažili najmä miestni poľnohospodári a vinári. Napriek tomu bola celá oblasť relatívne chudobná, čo viedlo k veľkej miere vysťahovalectva. V 19. storočí preto počet obyvateľov stagnoval, mnohí hľadali riešenie v emigrácii. Prudší nárast počtu obyvateľov zaznamenal Döttingen v polovici 20. storočia – o 40 percent. Odvtedy však populačný vývoj stagnuje.
Od roku 1950, sa koná každoročne v Döttingene najväčšie švajčiarske vinobranie. Zvyk vinobrania siaha až do roku 1799, keď Francúzi rieke Aare zabránili Rakúšanom prejsť cez rieku.
Obec postupom času jemne menila či upravovala svoj názov. V archívoch tak nie je problém stretnúť sa s označením Totinge, Totingen, Thettingen (1243), Tettingen, Tetingen, Töttingen (1472), Dodtingen, Gros Dettingen, Gros Döttingen, Gros Dettingen, Gr. Döttingen, Döttingen.
Mimochodom, mesto Döttingen má identický erb ako Dettingen-Wallhausen. Aj jemu totiž v minulosti vládol rod von Tettingen, ktorej najvýznamnejším predstaviteľom bol križiak Werner von Tettingen.
Die Blasonierung des Gemeindewappens lautet: «Geteilt und zweimal gespalten von Gelb und Schwarz.» Das Döttinger Gemeindewappen war ursprünglich das Wappen der Herren von Tettingen, die aus dem Bodenseeraum, bei Dettingen stammten und im Mittelalter Güter im unteren Aaretal besassen. Die genaue Bedeutung ist nicht überliefert. 1930 erfolgte die Einführung.
Bevölkerung[Bearbeiten]
Bevölkerungsentwicklung
Bevölkerungsentwicklung:
Jahr 1799 1850 1900 1930 1950 1960 1970 1980 1990 2000 2010
Einwohner 825 1098 974 1271 1738 2356 3380 3264 3298 3241 3749
| File name | Coat-of-arms-of-Doettingen-AG.png |
| File Size | 15.85k |
| Dimensions | 1000 x 1125 |
| Albums | Erby |
» Show All «Prev «1 ... 660 661 662 663 664 665 666 667 668 ... 1074» Next» » Slide Show
