Werner von Tettingen (vo viacerých zdrojoch zrejme chybne označovaný ako Tettinger) – rytier a Veľradca Rádu nemeckých rytierov sa narodil okolo roku 1350 a zomrel „počas diplomatickej misie v Poľsku“ v meste Thorn (poľsky Toruń) roku 1413. Werner pochádzal zo starej šľachtickej rodiny z oblasti Hegau so sídlom v nemeckom meste Dettingen. Jeho rodičmi boli pravdepodobne Burchard von Tettingen jeho manželka Fidanne, dcéra rytiera Gottfrieda Mueller von Zürich. Fidanne sa po smrti manžela stala predstavenou kláštora Oetenbach.
Werner von Tettingen (vo viacerých zdrojoch zrejme chybne označovaný ako Tettinger) – rytier a Veľradca Rádu nemeckých rytierov sa narodil okolo roku 1350 a zomrel „počas diplomatickej misie v Poľsku“ v meste Thorn (poľsky Toruń) roku 1413. Werner pochádzal zo starej šľachtickej rodiny z oblasti Hegau so sídlom v nemeckom meste Dettingen. Jeho rodičmi boli pravdepodobne Burchard von Tettingen jeho manželka Fidanne, dcéra rytiera Gottfrieda Mueller von Zürich. Fidanne sa po smrti manžela stala predstavenou kláštora Oetenbach.
Informácie o jeho mladosti a postupnom vzostupe v Ráde nemeckých rytierov nie sú známe. V rokoch 1384 – 1387 bol Werner veliteľom v Balge (asi 30 kilometrov juhovýchodne od Kaliningradu), kde bol v stredoveku významný hrad (Ordensburg) Rádu. Od roku 1390 sa stal jedným z piatich komtúrov.
Komtúr bol v podstate vysoký úradník nemeckého Rádu, veliteľ rádového hradu a správneho obvodu (komtúrstva), ktorý k nemu patril, šéf konventu, ktorý sa skladal obvykle z 12 bratov, s rôznymi podúradmi. Komtúri (Veľkokomtúr, Najvyšší špitálnik, Najvyšší maršal, Najvyšší Komorník, Pokladník) tvorilii Najvyššiu radu Veľmajstra.
Werner bol Najvyšší komorník rádu (Summus Trappearius). Zodpovedal za všetok nákup a distribúciu oblečenia pre potreby rádu, čo bolo v období stredoveku významná funkcia (jeden zo sedem najvyššie postavených hodnostárov rádu). V rokoch 1390 až 1392 bol komtúrom na hrade Christburg (poľsky Dzierzgoń).
V roku 1404 sa stal maršálom Rádu nemeckých rytierov. Po smrti Konrada von Jungingen zastával dôležitý úrad zástupcu veľmajstra. Kvôli zdravotným problémom rezignoval na funkciu maršála, vzápätí sa stal kontúrom hradu v Elbingu a Veľkým špitálnikom – mal na starosti celý nemocničný systém a starostlivosť o chorých zo strany Rádu.
V pamätnej bitke pri Grunwalde 15. júla 1410 velil jednotkám z mesta Elbing. Samotná bitka stojí za širšie spomenutie. Bitka pri Grunwalde, nazývaná tiež bitka pri Tannenbergu alebo bitka pri Žalgirise bola jedna z najväčších bitiek v dejinách stredovekej Európy. Stretol sa v nej Rád nemeckých rytierov proti poľsko-litovskej koalícii podporenej českým vojvodcom Janom Sokolom z Lamberka. Veliteľmi víťaznej poľsko-litovskej koalície byli poľský kráľ Vladislav II. Jagelovský a litovský veľkoknieža Vytautas, nemeckých rytierov viedol ich veľmajster Ulrich von Jungingen. Jednalo sa o rozhodujúcu bitku poľsko-litovsko-teutonskej vojny. Proti sebe sa stretlo 28 až 30 tisíc jazdcov na poľsko-litovskej strane proti približne 15 až 18 tisíc jazdcom Rádu nemeckých rytierov. Okrem jazdy obe armády disponovali veľkým množstvom peších jednotiek. Jeden z anonymných kronikárov nemeckého hanzovného mesta Lübeck tvrdí, že „sily Jagiella“ dosahovali 5,9 milióna vojakov, čo si len ťažko viem predstaviť. Podľa Enguerranda de Monstrelet, Rád postavil okolo 300 tisíc ľudí, zatiaľčo jeho nepriatelia dvojnásobok.
